Sympozium Goldmann Sachs o disruptívnych technológiách umelej inteligencie 2026 v Londýne – Prečo sa optimalizácia rozhodovania stáva konkurenčnou výhodou

Na pozvanie spoločnosti Goldman Sachs v Londýne som mal príležitosť zúčastniť sa sympózia Goldman Sachs Disruptive Technology Symposium 2026. V mnohých rozhovoroch s investormi, technologickými spoločnosťami a rozhodovateľmi z rôznych odvetví sa vynoril jasný spoločný menovateľ: o raste nerozhoduje „viac projektov“, ale matematicky optimálny výber, poradie a kombinácia investičných zámerov.

Prečo patrí StratePlan do kontextu disruptívnych technológií

Pozvánka na sympózium Goldman Sachs Disruptive Technology Symposium pre nás zdôrazňuje kľúčový bod: Disrupcia nevzniká len vďaka novým modelom umelej inteligencie alebo novým technológiám – ale aj vďaka tomu, ako spoločnosti prijímajú rozhodnutia.

Presne tu nastupuje StratePlan. Matematická optimalizácia rozhodnutí o kapitálových výdavkoch (CAPEX) mení proces, ktorý je v mnohých podnikoch dodnes silne ovplyvnený individuálnymi hodnoteniami, zoznamami priorít, rozpočtovými rokovaniami a opakovanými prepočtami.

Namiesto toho, aby StratePlan hodnotil jednotlivé investície postupne, vníma celý zoznam CAPEX ako matematický rozhodovací problém a vypočíta, ktorá kombinácia investícií v rámci reálnych obmedzení spoločnosti vytvára najvyššiu celkovú hodnotu.

Skutočnosť, že sa tento prístup diskutuje v rámci sympózia venovaného disruptívnym technológiám, ukazuje, ako výrazne sa posúva zameranie: od umelej inteligencie ako analytického nástroja k umelej inteligencii a matematickej optimalizácii ako základu pre lepšie podnikateľské rozhodnutia.

Opakujúca sa téma v mnohých rozhovoroch

Obzvlášť zreteľné bolo, ako často sa potvrdzoval jeden štrukturálny problém: podniky už dávno neuvažujú len v rámci krátkodobých rozpočtov, ale v rámci 3-, 4-, 5- alebo 10-ročných plánov. Práve tým vzniká zásadná výzva: neexistuje „jediné“ investičné rozhodnutie, ale súčasne desiatky až stovky možných projektov – v rámci rozpočtových, kapacitných, rizikových a strategických obmedzení.

Kľúčová otázka už preto neznie: Je projekt A dobrý? Ale: Ktorá kombinácia všetkých možných projektov prináša za reálnych podmienok maximálnu návratnosť investícií (ROI)?

Práve tu začína matematická optimalizácia.

S rastúcim počtom projektov, časových období a okrajových podmienok totiž masívne stúpa počet možných kombinácií rozhodnutí. To, čo sa v malých portfóliách ešte zdá zvládnuteľné pomocou skúseností, modelov v programe Excel alebo klasických postupov stanovovania priorít, sa rýchlo mení na kombinatorický rozhodovací problém.

Dr. Georg Schlesinger, matematik a člen Schrödingerovho inštitútu na Viedenskej univerzite, vystihuje význam tohto prístupu v súvislosti so StratePlanom:

„StratePlan sa zaoberá matematicky veľmi zaujímavou témou: s rastúcim počtom investičných možností a okrajových podmienok veľmi rýchlo rastie aj zložitosť. Matematická optimalizácia túto zložitosť zjednodušuje a umožňuje systematicky odvodiť lepšie rozhodnutia z množstva možných kombinácií.“

Dr. Georg Schlesinger
matematik a člen Schrödingerovho inštitútu na Viedenskej univerzite

Práve v tom podľa môjho názoru spočíva jedna z kľúčových zmien v riadení podniku: zložitosť nie je potrebné znižovať, aby bolo možné prijímať rozhodnutia. Je možné ju matematicky zvládnuť.

StratePlan práve v tomto bode nadväzuje. Namiesto toho, aby sa projekty hodnotili len jednotlivo a následne zoradili podľa priorít, sa investičný portfólio považuje za ucelený matematický rozhodovací problém.

Účinok sa prejavuje už v počiatočnej fáze: globálne optimum

Kto vníma svoje investičné prostredie ako celkový systém a na jeho základe vypočíta optimálnu počiatočnú pozíciu portfólia, nevychádza z náhodného alebo historicky vyvinutého poradia priorít, ale z matematicky optimalizovaného portfólia.

Táto východisková pozícia zásadným spôsobom mení strategické riadenie, pretože každé ďalšie rozhodnutie vychádza z už optimalizovaného portfólia.

Rozdiel je podstatný: Klasické investičné rozhodnutia sa často zameriavajú na to, ktoré projekty sa javia ako atraktívne jednotlivo. Matematická optimalizácia sa naopak zameriava na to, ktorá kombinácia všetkých dostupných projektov vytvára pri daných obmedzeniach najvyššiu celkovú hodnotu.

Optimalizačný cyklus trvajúci niekoľko rokov

Tento efekt sa prejavuje obzvlášť výrazne v rámci viacročných plánovacích horizontov. Vďaka každoročnej reoptimalizácii portfólia projektov vzniká nepretržitý strategický cyklus:

1. Všetky investičné zámery sa spoločne modelujú ako portfólio.
2. Realizuje sa kombinácia s najvyššou matematickou hodnotou.
3. Nezaviazaná likvidita zostáva zachovaná a prenáša sa do nasledujúceho obchodného roka.
4. Nové projekty, zmenené rámcové podmienky a dodatočne dostupný rozpočet sa zohľadnia v ďalšom výpočte.
5. Celé portfólio sa opäť matematicky optimalizuje.

Postupom času tak vzniká systém neustálej optimalizácie portfólia. Kapitál, dopad a strategická jasnosť sa navzájom posilňujú.

Počas 3, 4, 5 alebo 10 rokov tak vzniká cyklus optimalizácie, rastu rozpočtu a strategického vplyvu – a tým aj štrukturálna konkurenčná výhoda.

Dôležité: Projekty nezmiznú – budú lepšie umiestnené

Jedna skutočnosť, ktorá bola potvrdená v mnohých rozhovoroch: V optimalizovanom investičnom systéme nie sú projekty nevyhnutne „zamietnuté“.

Môžu byť prehodnotené z hľadiska priorít, časovo posunuté alebo strategicky lepšie umiestnené, aby v optimálnom čase a za správnych obmedzení prispeli k celkovému portfóliu čo najviac.

To mení aj diskusiu vo vedení a v predstavenstve: jednotlivé projekty už medzi sebou nekonkurujú izolovane. Namiesto toho sa stáva zrejmé, ktorá kombinácia v ktorom čase vytvára najvyššiu hodnotu spoločnosti.

Od existujúceho zoznamu CAPEX k optimálnemu investičnému portfóliu

Na túto optimalizáciu nie je potrebný žiadny nový dátový svet. Východiskom pre StratePlan je existujúci zoznam investícií (CAPEX) spoločnosti.

Investičné projekty v nej obsiahnuté sa spolu s relevantnými parametrami – napríklad objemom investície, očakávanou návratnosťou, dobou trvania, prioritami a závislosťami – ako aj s obmedzeniami špecifickými pre danú spoločnosť prenesú do matematického optimalizačného modelu.

Kľúčová otázka už teda neznie:

Ktorý jednotlivý projekt CAPEX je najlepší?

Ale:

Ktorá kombinácia existujúcich CAPEX projektov vytvára pri daných rozpočtoch, časových horizontoch a obmedzeniach najvyššiu celkovú hodnotu?

StratePlan umožňuje matematicky zvládnuť kombinatorickú zložitosť, ktorá za tým stojí, a na základe existujúcich investičných projektov vypočíta zloženie portfólia s najvyššou hodnotou.

Tým sa zameranie posúva od izolovaného hodnotenia jednotlivých projektov k optimalizácii celého portfólia CAPEX.

To je kľúčové: Spoločnosť môže mať veľmi dobré jednotlivé projekty a napriek tomu alokovať kapitál neefektívne, ak sa nezohľadní celkový účinok ich kombinácie.

Práve v tom spočíva sila StratePlanu: podniky nemusia svoje investičné plánovanie vymýšľať od začiatku. My optimalizujeme to, čo už majú k dispozícii.

Záver: Kvalita rozhodovania sa stáva konkurenčnou výhodou

Sympozium Goldman Sachs Disruptive Technology mi opäť jasne ukázalo, že rozhodujúca konkurenčná výhoda v nadchádzajúcich rokoch nevzniká len vďaka novým technológiám, ale aj vďaka systematicky lepším rozhodnutiam v oblasti alokácie kapitálu.

Čím sú podniky, investičné programy a strategické závislosti komplexnejšie, tým dôležitejšia je schopnosť túto komplexnosť nielen pochopiť, ale aj matematicky zvládnuť.

Kto matematicky optimalizuje svoje investičné portfóliá, nielenže maximalizuje hodnotu jednotlivých projektov, ale optimalizuje alokáciu kapitálu v rámci celej spoločnosti a v priebehu viacerých rokov.

„Každá spoločnosť má právo na maximálny zisk.“

Nemyslí sa tým krátkodobá maximalizácia zisku, ale čo najlepšie využitie kapitálu, zdrojov a času – na základe rozhodovacej logiky, ktorá zohľadňuje skutočný kombinatorický charakter investícií.

Zložitosť pritom nie je problémom. Rozhodujúcou otázkou je, či disponujeme matematikou, ktorá nám umožní ju zvládnuť.